V našom srdci však ostala túžba, byť milované a na oči sme si nasadili veľké ružové okuliare. O tom že niekedy tie okuliare zmiznú, nám nik nepovedal.
Časom sa z nás princezien stanú mamy kráľovny a niektoré, s márnou túžbou po hľadaní "tej pravej lásky" ostanú samé zabudnuté v pomyselnej veži. Tie, ktoré mali to šťastie, že našli spriaznenú dušu, žijú svoj život v snahe prežiť svoju rozprávku.
A láska ? Áno, tú dávame ďalej, aj keď sa mnoho krát prebudíme zo sna a realita je od tej našej,detskej, vysnívanej, úplne iná. Časom sa z našich detí stanú princovia a princezné, ktoré túžia po tej pravej láske. My im tie sny neberieme, len dúfame, že ich hľadanie bude také, ako si vysnívali a nájdu tú pravú lásku ako vo filme a budú šťastní.
Pritom prežívame svoj život, naplnený inou formou lásky, a snívame ďalej naše detské sny. Ráno sa prebudíme vedľa našich princov, ktorí sú iní, ako tí rozprávkoví a ostávame s nimi aj bez okuliarov. Láska, hoci neláskavá, je predsa len v našich srdciach. Prežívame spolu dobré aj zlé časy, ostávame spolu ...v dobrom aj zlom.
My ženy máme dar. Dokážeme sny premeniť na skutočnosť, aj keď niekedy je tá cesta tŕnistá, po láskach neláskavých v nás ostáva túžba po pravej láske.
A snívať nie je zakázané.